Kde hľadať mesto homeopatie? No predsa v Nemecku. Volá sa Köthen, má 30 tisíc obyvateľov, štatút okresného mesta spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko a považuje homeopatiu za jeden z hlavných elementov mestského rozvoja.
Základným kameňom spojenia mesta s homeopatiou bol osobne Samuel Hahnemann, ktorý sa sem presťahoval z Lipska na pozvanie vojvodu Ferdinanda von Anhalt-Köthen a pôsobil tu v rokoch 1821–1835. Ochrana vojvodu umožnila Hahnemannovi do veľkej miery neobmedzený výskum, publikovanie a rozširovanie myšlienok homeopatickej liečby. Jeho prax sa vďaka tomu čoraz viac rozširovala. V roku 1828 napísal a vydal v meste svoju dôležitú prácu „Chronické choroby“. V auguste 1829 oslávil vo svojom dome v Köthene, obklopený priaznivcami, vďačnými pacientmi a lekármi, ktorí tiež prepadli čaru homeopatie svoje 50. doktorandské jubileum. Osobitnou udalosťou tohto dňa bolo založenie „Spoločnosti homeopatických lekárov“ (od roku 1832 „Nemecká centrálna asociácia homeopatických lekárov“). Existuje dodnes a je to v súčasnosti moderné profesijné združenie zastupujúce záujmy homeopatických lekárov v politike, spoločnosti a médiách. Aktívne sa podieľa na formovaní rámca zdravotnej politiky pre homeopatických lekárov v systéme verejného zdravotníctva. Asociácia je nezávislá od farmaceutického priemyslu a financuje sa prostredníctvom príspevkov členov svojich národných združení . Aj keď teraz sídli v Berlíne, v Köthene sa pravidelne konajú domáce, ako aj medzinárodné homeopatické kongresy.
V roku 1833 zomrela Hahnemannova manželka Henriette. Dva roky na to sa osemdesiatročný Samuel Hahnemann stretol s 34-ročnou obchodníčkou s umením Mélanie D'Hervilly-Gohier, ktorá pricestovala z Paríža do Köthenu, aby ju liečil. Ešte v tom istom roku sa druhýkrát oženil a odišiel z Köthenu, aby nasledoval svoju novú manželku do Paríža. Hahnemann až do svojej smrti vo veku 88 rokov v Paríži úspešne pôsobil ako uznávaný lekár. Zomrel 2. júla 1843. Je pochovaný na cintoríne „Père Lachaise“ medzi „nesmrteľníkmi Francúzska“.
Na ulici Wallstraße 47 v Köthene stojí dodnes Hahnemannov dom, v ktorom pracoval aj býval. Je v ňom zariadená jeho pracovňa s niektorými artefaktmi z jeho pozostalosti. V dome sídli aj Liga Medicorum Homoeopathica Internationalis (LMHI) -medzinárodná homeopatická lekárska spoločnosť, založená v Rotterdame v roku 1925. Spoločnosť zastupuje homeopatických lekárov vo viac ako 70 krajinách na celom svete. V marci 2013 premiestnila Liga Medicorum Homoeopathical Internationalis (LMHI) svoje štatutárne sídlo zo Ženevy vo Švajčiarsku do pôvodného domu Dr. Samuela Hahnemanna v Köthene.
O jedno popisné číslo vedľa, na Wallstraße 48 je Európska homeopatická knižnica. Bola založená v roku 2009 a je verejnou knižnicou. Za návštevu určite stojí nielen rozsiahly historický archív homeopatickej literatúry, zbierka je doplnená aj veľkým počtom aktuálnych homeopatických kníh a diel z rôznych odborov doplnkovej medicíny. Knižnica tvorí dôležitý základ pre výučbu homeopatie ako praktickej vedy.
V budove Európskej homeopatickej knižnice v Köthene nájdete aj spoločnosť WissHom - Vedeckú spoločnosť homeopatie. WissHom bola založená 11. novembra 2010. Spoločnosť chce prispieť k pokroku homeopatie a k prospechu širokej verejnosti zapájaním sa do konštruktívneho dialógu s lekárskymi vedami a inými akademickými disciplínami. Cieľom bolo a je vytvoriť spoločnosť, ktorá by nemala byť otvorená iba lekárom, ale aj všetkým vedcom, ktorí pracujú v homeopatickom výskume a výučbe.
Tu sa však spojenie homeopatie s týmto mestom zďaleka nekončí. Ani Hahnemann sám nemohol tušiť, že len tri roky po jeho smrti sa v Köthene usadí ďalší významný homeopat. Arthur Lutze sa narodil 1. júla 1813 v Berlíne. Keďže ako dieťa stratil oboch rodičov vyrastal a študoval v Štetíne (Stettin, dnes Szczecin v Západopomoranskom vojvodstve v Poľsku). Študoval teológiu, ale stretol sa s Dr. Philippom Rathom a ten ho zasvätil do tajov novej vedy - homeopatie. Po mnohých rokoch súkromného štúdia sa Arthur Lutze v roku 1843 stal učiteľom a „lekárom“ v civilnom sirotinci v Klein-Glienicke pri Postupime, kde získal praktické skúsenosti s liečením tisícov chorých. Lutze sa však kvôli svojej metóde stal tŕňom v oku alpatických lekárov. Keďže nebol lekár a nemal licenciu, tak mu v roku 1845 bolo zo strany úradov zakázané akékoľvek ďalšie pôsobenie v Prusku. Arthur Lutze si spomenul na príbeh Hahnemanna a požiadal o pomoc v Köthene. Našiel porozumenie u nového vojvodu Heinricha von Anhalt-Köthen. Presťahoval sa, v roku 1845 sa oženil s Auguste Lautschovou a usadil vďaka manželkiným peniazom vo veľkom dome na pozemku oproti zámockému areálu svojho mecenáša. Súčasťou Lutzeho rezidencie bola aj prístavba so stajňami, práčovňou a niekoľkými obytnými miestnosťami. V tejto budove zriadil ambulanciu, polikliniku a byty pre personál. Lutze bol totiž posadnutý myšlienkou na homeopatickú kliniku, kde by mohol pomáhať ľuďom hromadne tak, ako to začal v Klein-Glienicke. Na žiadosť vojvodu absolvoval lekárske štúdium a v roku 1850 získal v Jene doktorát. Spĺňal tak všetky zákonné podmienky pre vedenie svojej praxe.
Na Springstraße 28 v Köthene, vedľa svojho pôvodného sídla, nechal potom v roku 1854 postaviť pompéznu budovu - Lutze Clinic, čiastočne z vlastných zdrojov, čiastočne z darov od pacientov, ako aj prispením kniežacej rodiny. Budova má 72 izieb a zaujme svojím talianskym architektonickým štýlom s neogotickými dekoratívnymi prvkami a oknami. Vznikla tak najväčšia homeopatická klinika na svete. Na rozdiel od Hahnemanna Lutze používal popri homeopatii aj početné, takmer moderne vyzerajúce dietetické „wellness“ - liečebne metódy, ako aj vtedajší módny magnetizmus. Vo svojej knihe „Životné pravidlá nového prírodného liečiteľstva“ zakazuje konzumáciu tabaku, kávy, čaju a alkoholických nápojov, ako aj korenín. Jeho naturopatia je aj proti mäsu všetkého druhu a odporúča vegetariánsky životný štýl s množstvom zeleniny a ovocia, mlieka a masla. Lutze vynašiel aj bezkofeínovú „zdravú kávu“ vyrobenú z jačmenného sladu, raže a cukrovej repy, ktorá sa v 20. storočí stále hojne používala.
Akosi mi to pripomína príbeh Arnolda Rikliho v Blede, ale aj Lutzeho projekt mal úspech. Miestnosti kliniky boli plne obsadené tak v zime, ako aj v lete. Desiatky tisíc pacientov z celej Európy priniesli Lutzemu jeho počiatočnú investíciu čoskoro späť. Súčasťou spoločnosti Lutze bola aj výroba a celosvetová distribúcia liekov a vegetariánskych výrobkov.
Arthur Lutze zomrel 11. apríla 1870. Jeho pohreb sa konal vo štvrtok 14. apríla o 15:00 popoludní na reformovanej časti starého Köthenského cintorína. Jeho manželka ho prežila o 30 rokov a bola pochovaná vedľa neho v roku 1900. Cintorín sa v priebehu rokov stratil v dnešnom v „Friedenspark“, neďaleko od zámockého areálu. To, že existoval, pripomína len názov ulice, ktorá ho lemuje - Friedhofstrasse. V roku 2013 skupina nadšencov objavila hrobové miesto manželov Lutze pod brečtanovou húštinou a hroby boli zreštaurované.
Kliniku po otcovi prevzal jeho syn Paul. Nemocnica zostala v majetku rodiny a prosperovala až do konca druhej svetovej vojny. V časoch národného socializmu dokonca slúžila ako vzor pre zakladanie naturopatických nemocníc „Novej nemeckej medicíny“.
Po vojne sa homeopatia dostala do nepriazne, klinika bola zrušená a budova znárodnená. V roku 1952 sa sem presťahovala správa rady okresu Köthen - neskôr okresná správa. Na tento účel bol stavebný komplex využívaný do roku 1998. V roku 2010 bola bývalá Lutzeklinik predaná Nadácii Pfausche, ktorá budovu pre svoje účely prestavala na tzv. „Lutzestift“- apartmány a miestnosti pre dennú starostlivosť o imobilných pacientov.
Neďaleko od budovy niekdajšej najväčšej homeopatickej kliniky na svete stojí Hahnemann-Lutze pamätník - Arthur Lutze a Samuel Hahnemann s bohyňou Hygieia, ktorý vytvoril sochár Heinrich Pohlmann v roku 1897. Stálu výstavu venovanú homeopatii môžte vidieť aj v mestskom múzeu, na zámku Köthen.
Je tu toho celkom dosť na jedno neveľké mesto. A keď už sa nabažite putovania po stopách homeopatie, môžte sa pustiť do ďalšieho velikána, ktorý v meste pôsobil. Volal sa Johann Sebastian Bach.
Mgr. Milan Trojanovský
_29.jpg)