Lipsko je jedinečné: tradícia sa stretáva s dynamikou, kauzálna útulnosť sa spája s technologicky vyspelým podnikaním, klasická kultúra sa stretáva s avantgardou. Lipsko, známe ako veľtržné mesto, je každoročne miestom veľkého počtu veľtrhov s rôznymi témami a obsahom. Okrem toho je Kongresové centrum v meste pravdepodobne jedným z najmodernejších kongresových a konferenčných centier v Európe. Práve tu sa koná aj veľtrh kníh v Lipsku, svetová udalosť, ktorú si môžte pamätať už zo socialistických čias.
Súčasných 1000 rokov Lipska, to je aj tisíc rokov hospodárstva, kultúrnej i občianskej tradície, tisíc rokov mesta obchodu, hudby, ekonómie, ale aj boja za slobodu - demonštrácia 70 000 občanov 9. októbra 1989 sa považuje za hlavný dôvod zvrhnutia vtedajšej dominantnej diktatúry socializmu.
Lipsko má druhú najväčšiu univerzitu v Nemecku (po Heidelbergu), žili tu hudobní velikáni ako J.S. Bach, Felix Mendelssohn-Bartholdy, alebo Richard Wagner. Lipsko dodnes píše hudobnú históriu: medzinárodne uznávané hudobné telesá pôsobia radosť publiku v koncertnej sále Gewandhaus, v kostole Svätého Tomáša a Opere. Každoročne sa konajú festivaly venované významným skladateľom tohto mesta. J.W.Goethe trávil v Lipsku svoje študentské časy a prežíval prvé lásky a zakladateľ homeopatie S. Hahnemann tu začal šíriť svoje učenie. Vyššie menovaní sú v meste oslavovaní a stali sa jeho pýchou. Hahnemannová stopa v Lipsku je naproti tomu pomerne kontroverzná.
Existuje veľa miest, na ktorých sa Hahnemann, narodený 10. apríla 1755 v Meißene, javil ako nekonzistentný po celý svoj dlhý život. Existuje veľa dôvodov, prečo bolo preňho také ťažké usadiť sa, alebo niekde zotrvať. Hlavne by sa mali pravdepodobne nachádzať v tom, že nebol len veľmi nepokojný človek, ale hlavne bol nie veľmi spoločenský a už vôbec nie tolerovateľný človek. Prejavovalo sa to už počas jeho študentských čias.
Už po ukončení mestskej školy vo svojom rodnom meste Meißene pôsobil krátko (pravdepodobne v lete 1770) ako učeň v Lipsku, čo mu vôbec nevyhovovalo a školu dokončil v Meißene. Po ukončení stredoškolského štúdia sa Hahnemann presťahoval späť do Lipska, kde začal študovať medicínu v roku 1775. Už po deviatich mesiacoch bol ale zrazu vo Viedni a v roku 1777 v Hermannstadte v službách rakúskeho guvernéra Sedmohradska. Po návrate do Nemecka začiatkom roku 1779 ukončil doktorát na univerzite v Erlangene. Od roku 1780 do roku 1811 sa pokúšal otvoriť si lekársku prax na mnohých miestach, nikde sa však dlhšie nezdržal.
Nakoniec sa Hahnemann a jeho rodina v auguste 1811 presťahovali do Lipska. Medzitým, bol už medzi lekármi známy ako veľmi hádavý muž, ktorý teraz chcel na univerzite v Lipsku vyučovať ako súkromný lektor. Po prekonaní rôznych ťažkostí mohol od zimného semestra 1811 šíriť svoje homeopatické učenie na akademickej pôde. Niekedy neprimerane zvýšená vášnivá agresivita, s ktorou prednášal veľmi cholericky predisponovaný Hahnemann, neustále bojovne namierený proti kolegom, ktorí naopak zosmiešňovali a odsudzovali jeho učenie, po čase viedla k tomu, že hlbší záujem študentov o homeopatiu sa veľmi rýchlo vytrácal. Väčšinou navštevovali jeho prednášky hlavne preto, aby zažili jeho divoké výbuchy hnevu proti konvenčnej medicíne a jeho kolegom. Študenti ho radi čo najviac dráždili - aby „získali“ zábavnú hodinu. Hahnemann okrem práce súkromného lektora, z ktorého si nedokázal zarobiť na živobytie, viedol aj lekársku prax, ktorá zabezpečovala jeho živobytie v Lipsku.
Napätie sa neustále stupňovalo a viedlo to k tomu, že cholerického doktora z univerzity, aj z mesta doslova vyštvali. V roku 1821 preto Hahnemann prijal pozvanie vojvodu Ferdinanda von Anhalt-Köthena a odišiel z Lipska, aby konečne v Köthene našiel pokoj a zažil svoje „zlaté časy“. (Mesto homeopatie)
Napriek tomu, že dobové Lipsko Samuela Hahnemanna nikdy neprijalo, postavili mu tu nadšenci homeopatie pamätník. Nachádza sa v parku, ktorý susedí s Richard-Wagner-Platz. Bronzová postava lekára, sedí na vysokom podstavci zo sliezskeho mramoru. Sochu vytvoril F.W. Steinhäuser a bola slávnostne odhalená 10. augusta 1851 na konferencii Homeopatického ústredného zväzu. Prostriedky na toto dielo darovali priaznivci jeho učenia z celého sveta.
Mgr. Milan Trojanovský
