Som germanista a tak ma zaujímajú dejiny a osudy sedmohradských (transylvánskych) Nemcov. Hermannstadt, teda Sibiu v dnešnom Rumunsku, rodisko homeopatie som navštívil už mnohokrát. Hahnemann a Brukenthal, mená z histórie Sibiu. Zatiaľ čo sa to prvé meno v Sibiu len krátko mihlo a zanechalo po sebe jednu jedinú stopu, to druhé je s mestom úzko prepojené. Freiherr (barón) Samuel von Brukenthal, rodák z Nocrichu neďaleko Sibiu, bol v rokoch 1774 až 1787 habsburským protestantským guvernérom Transylvánie a osobným poradcom cisárovnej Márie Terézie. Jeho domov, veľký palác v centre mesta, je v súčasnosti domovom Brukenthalovho národného múzea vytvoreného z umeleckých zbierok, ktoré zhromaždil. Brukenthalský palác v Sibiu predstavuje jeden z barokových pokladov v strednej Európe. Palác nie je ale jedinou verejnou budovou pomenovanou po ňom, je tu ešte jedna - škola, ktorá sa nachádza neďaleko paláca, priamo oproti luteránskej katedrále - Samuel von Brukenthal Gymnasium.
Samuel von Brukenthal Gymnasium (Colegiul Naulional Samuel von Brukenthal) je škola dokumentovaná od roku 1380 a je tak najstaršou školou nielen v meste, ale aj v celej Transylvánii. Vyučovacím jazykom po celý čas bola a stále je nemčina, pretože škola vznikla a fungovala prednostne pre potreby nemeckej populácie v sedmohradských mestách.
V roku 1543 prijali sedmohradskí Nemci luteránsku vieru, ktorá sa v meste Sibiu udržala dodnes. Len rok pred tým bola definitívne dokončená gotická katedrála Panny Márie oproti škole, aby sa vzápätí zmenila na luteránsky svätostánok. Škola zo 14. storočia sa v roku 1545 transformovala na Evanjelické gymnázium. V tom istom roku bola prijatá najstaršia školská vyhláška: Statuta scholae Cibiniensis ".
V rokoch 1779 až 1781 bola postavená súčasná budova. Od roku 1782 fungovala škola v tejto budove pod názvom Všeobecné evanjelické gymnázium. Pôvodná školská budova sa stala sídlom teologicko-pedagogického seminára. V roku 1921, 200 rokov po narodení baróna Samuela von Brukenthal, sa škola premenovala na Samuel von Brukenthal Gymnasium a pod týmto názvom, s výnimkou rokov budovania socializmu, funguje dodnes.
Každá škola má aj úspešných absolventov, ktorí viac, alebo menej utkveli v pamäti a povedomí národa. Niektorí sú známi, ako napríklad Stephan Ludwig Roth, Arthur Arz, Karl Bernhard Capesius, či Friedrich Teutsch. Niektoré mená rezonujú v rumunskej politike dnešných dní, ako napríklad Klaus Iohannis (rumunský prezident), niektoré zasa totálne prekvapia, napríklad absolvent zo Slovenska - Milan Hodža. A nakoniec sú to mená, ktoré odvial vietor a zostali po nich len nepatrné stopy, také homeopatické. Ale tie ma práve zaujímajú. Tak teda poďme po homeopatickej stope dvoch absolventov Gymnázia Samuela Brukenthala v Sibiu.
Dr. Eduard Spech sa narodil v Sibiu v roku 1818. Študoval na Brukenthalovom gymnáziu a titul Doktor medicíny získal na univerzite vo Viedni v roku 1846.
O dva roky mladší Eduard Julius Rissdörfer pochádzal z Brašova vo vtedajšom Sedmohradsku. V roku 1831 sa jeho rodina presťahovala do Sibiu, kde Eduard absolvoval Brukenthalovo gymnázium. Počas štúdia v Sibiu sa spoznal so starším spolužiakom Spechom a ich osudy sa navzájom prepojili. Obaja študovali ďalej vo Viedni a neskôr sa stretli pri vzájomnej spoluprácu v Bukurešti.
Od roku 1838 praxoval Rissdörfer v Rumunsku, u svojho strýka lekárnika J. Nepomuka Hammerschmidta, v lekárni "La Vulturul Negru" (Čierny sokol) v Bukurešti. Po ukončení praxe a získaní asistentského diplomu odišiel v roku 1843 do Viedne na univerzitné štúdium, ktoré ukončil v roku 1848 a stal sa majstrom farmácie.
Eduard Spech bol už počas svojich študentských rokov veľkým nadšencom homeopatie a z Viedne si domov priniesol pôsobivú zbierku homeopatických liekov. V rokoch 1846 až 1848 pôsobil krátko ako lekár homeopat v Sighisoare v Sedmohradsku, potom odišiel do Bukurešti. Niekedy v tomto období napísal knihu „Svojpomoc pri naliehavých prípadoch ochorenia v homeopatickom systéme“. Jednalo sa o prvé dielo homeopatickej literatúry na území dnešného Rumunska.
Rissdörfer mal v Bukurešti od roku 1849 vlastnú lekáreň „La Leul de Aur“ (Zlatý lev). Inšpekcia z roku 1855 ju zaradila medzi lekárne prvej kategórie. Po svojom príchode do Bukurešti nadviazal Spech okamžite kontakt s Rissdörferom. Nadchol ho pre homeopatiu a ponúkol mu na predaj v jeho novej lekárni lieky, ktoré mal z Viedne. Po nezrovnalostiach s úradmi, vzhľadom na fakt, že lieky neboli certifikované na rumunskom území (v Sedmohradsku problém nebol) ich Rissdörfer nemohol oficiálne predávať. Začal sa teda venovať výrobe vlastných. V spolupráci so Spechom tak rozbehol prvú výrobu a distribúciu homeopatických prípravkov v Rumunsku. Zo Specha sa stal úspešný lekár - homeopat.
V roku 1860 sa Rissdörfer stal prezidentom Farmaceutickej akadémie (Gremiul Farmaceutic) v Bukurešti a v tejto funkcii pôsobil do roku 1874. Zároveň bol aktívny prispievateľ do časopisu Romanian Medical, kde okorem iného propagoval aj homeopatiu.
Rozbehnutá spolupráca dua Spech - Rissdörfer sa po pätnástich rokoch náhle skončila. Z neznámych príčin sa doktor Spech rozhodol opustiť nielen Rumunsko, ale aj Európu.
V roku 1865 odišiel do Austrálie. V novinách Argus v Melbourne sa objavil jeho inzerát: „E. Spech, MD, Viedeň (18 rokov praxe), vykonáva povolanie ako homopatický lekár v Ballarate. Kontaktujte ho osobne alebo listom na ulici 151 Sturt Street.“
Eduard Spech zo Sibiu bol tak jedným z priekopníkov alternatívnej medicíny v Austrálii a stal sa spolu s Dr. Stephenom Simpsonom a Dr. Williamom Sherwinom otcom austrálskej homeopatie. Podobne ako v Bukurešti, aj v Melbourne si Spech získal priazeň farmaceutov. Spoločnosť Alexander Wilson, Nephew & Co. vyrábala špeciálne pre potreby doktora Specha homeopatické prípravky. V Ballarate pri Melbourne pôsobil sedmohradský doktor Eduard Spech až do svojej smrti. Zomrel 10. mája 1871. Ako príklad veľmi veľkého rešpektu ktorý mal treba uviesť, že alopatickí lekári - kolegovia sa poskladali na výdavky na jeho pohreb (Spech sa nikdy neoženil a zomrel bez potomkov). Pochovali ho na starom cintoríne v Ballarate. Jeho bývalý spolužiak a spolupracovník Rissdörfer v Bukurešti ho prežil o dvadsaťšesť rokov. Zomrel ako vážený muž v roku 1897.
Zo sedmohradského Sibiu až do Ballaratu v ďalekej Austrálii sa tiahne jedna nemecká homeopatická stopa. Keď teda navštívite mesto Sibiu, zastavte sa na chvíľu pri budove Colegiul Naulional Samuel von Brukenthal na Piața Albert Huet a spomeňte si na tento príbeh o priekopníkoch Hahnemannovej vedy.
Mgr. Milan Trojanovský
